Rozum a cit? Zaujímavé

15. dubna 2018 v 11:36 | anickadz |  Môj život
Poslednú dobu sa snažím byť v súlade nielen s rozumom ale aj s citom. Pretože hlava, Ego vymyslí všetko možné, ale srdce a duša s polovicou toho nesúhlasí. Takže už sa riadim intuíciou a citom. A je pravda, že to nie je ľahké napríklad pri hľadaní práce. Už nechcem pracovať hocikde a zoznam sa kráti.
 

25 december 2017

28. prosince 2017 v 12:51 | anickadz |  Môj život
Je Boží hod ako ho tu v Prahe nazývajú. Ja som namiesto rozprávky zatúžila po filme Vianočné oblátky(1977). Tieto Vianoce prežývam viac duchovne ako materialisticky. V podstate v kľude a pokore a pohode. Po celý čas tých mini príprav som bola chvíľu nadšená a chvíľu rozladená. Viac a viac si uvedomujem, ako túžim po samostatnom bývaní a po samote.

Premýšľam o tom už dlhší čas, len sa nemôžem rozhýbať a teraz som ešte aj nezamestnaná, tak mám iné myšlienky ako sťahovacie.

No nič. Film som si pozrela on line. Veľmi sa mi páčil a v zápätí som si pomyslela na svoju úžasnú duchovnejšiu kamošku, že jej ten film pustím. Zavolala som jej a dohodli sme sa, že prídem. Zbalila som pc a šla som. Nabalila som aj zemiakový šalát a polievku kapustnicu. Hádali sme sa, že netreba nič nosiť, že ona mi dá lebo má veľa. Ja som nástojila na tom, že bude buď výmenný obchod alebo žiadny. Aj ja mám toho dosť a potrebujem z toho odjedať, nieto ešte si donášať viac.

Stretli sme sa, posedeli, popapali, popozerali film ale už po 20min ona povedala, že má už toho vianočného hluku dosť. Ja jej často ustupujem dávam jej na výber tak so to stopla a pozerali sme iné videá a rozhovory. Po večeri, keď sme si dali spomínaný šalát a kapra som povedala. Ak chcem byť doma v rozumnej hodine, tak musím vyraziť teraz okolo 19.30. Alebo prespím a ostanem do rána. To sa kamoške nevidelo. Tvrdila, že už má pripravené povlečené periny pre návštevu na 6.1.2018. Nakoniec sme sa teda dohodli, že idem domov. Pri balení sme sa ešte hašterili, že mi nabalí šalát a ja som nechcela. No dodala mi do môjho ešte zo svojho a tak som šla domov znova s plnou miskou šalátu. Vliekla som zo sebou pc a tak som mala ťažkú tašku. Na zastávke spom si poplakala lebo som zle skopírovala autobusy a musela som kilometer ísť peši aj s tou taškou. No napokon som poďakovala lebo som na zastávke čakala len asi 3 minúty a na prestupe potom asi 5 minút, ďakovala som vesmíru, že mi to tak pekne zariadil a do 21h som už bola doma. Tak veľmi som po domove už dávno netúžila ako v ten večer. Po ceste v buse som si opäť poplakala a uvedomila si ako veľmi málo po mne túži kamoška. Keď pre mňa nemá miesto a pre niekoho pripravuje miesto už 3 týždne dopredu. Rozhodla som sa, že ju nebudem tak často kontaktovať. Škoda mojej energie. Ona má vo svojom živote dosť iných ľudí a pre mňa je tam málo miesta. Uvidím ako dlho mi to vydrží.

Povážte čo ja na to. Veľmi ju mám rada. Chcem s ňou byť čo najviac. Myslím že i jej je moja prítomnosť milá. Ale takto to ďalej nejde. Mne to nevyhovuje. Začínam viac myslieť na seba a nie na druhých a na seba zabúdať. Prajem vám krásne dni. Anička

Čo ma dnes potešilo.

14. prosince 2017 v 10:30 | anickadz
Prajem krásny deň..

Dnes 14.12.2017 ma potešilo viac vecí. Od rána pracujem. Pretože som ešte stále na podpore a som pracovitý a energický človek, musím niečo robiť. Ja sa neviem nudiť.

A tak po prebudení si pravidelne uvarím vodu a vypijem 4dcl teplej vody. Podľa Ajurvédy by sme ráno mali vypiť teplý nápoj a potom prirodzene pôjdeme na WC vyprázdniť hrubé črevo, lebo ono má svoje hodiny od 05 do 07h ranní.

No a z rána kým je ticho a všetci ešte spia tak pletiem čiapky. Uplietla som si v lete pulóvrik zo 7 bariev dúhy. Než som našla tie správne odtiene červenej, oranžovej, žltej, zelenej, modrej, fialkovej a fialovej tak so nakúpila vlny na ďalšie dva svetre. Keďže ma ručné práce bavia, tak som si povedala, že začnem s čiapkami. Pretože sa pletú rýchlejšie ako sveter.

Potom som si urobila raňajky a zapla pc. Otvorila som email a tam krásne správy. Zrušila som účasť na víkendovom pobyte, lebo sa na to necítim a bude to v Brne. Ja som v Prahe. A organizátor mi napísal, že mi praje všetko dobré, že účasť zrušili a peniažky mi vrátia na účet.

S ohľadom na to, že financie mi dochádzajú, stále som na polovičnom plate a ešte z polovice platím nájom tak som sa tomu potešila.

A druhá nádherná správa je od môjho najúžasnejšieho kamaráta a pomocníka. Volala som mu, poďakovala za malú pôžičku, a chcela už popriať pekné sviatky. No on ma prerušil a pozval ma v pondelok na obed, reštauráciu si môžem vybrať a on ma zve. Je to úžasné.

A ďalšia dobrá správa je, že mi volali z jednej firmy a pozvali ma na pohovor. Je to blízko môjho bydliska a práca len na jednu smenu. Čo mi vyhovuje. Odmietam už robiť nočné a odpoledné smeny. Mám vyrobených 25r a mám už takých smien dosť. Prišla som aj na to, že toľko peňazí nepotrebujem a budem si privyrábať ako živnostník, výrobou koláčov alebo iných doma vyrobených vecí.

Milí moji prajem aj vám aby sa vám plnili sny.

Požehnané vianoce a klid v duši praje Čerešnička Anička.
 


Prvá veľká zmena - pokračovanie..

13. září 2017 v 8:28 | anickadz
Moje plány do budúcna po výpovedi z práce.Líbající

Čo robiť ďalej zo svojím životom som už vlastne plánovala po tie dva mesiace výpovednej doby. Prišla som na myšlienku nechať si mesiac voľna. A až potom sa zamestnať. Známa ekonómka mi poradila nech sa zaevidujem na Úrade práce aby za mňa zaplatil ten mesiac zdravotné poistenie, čo dnes ide do rádu tisícov korún.

Tak som sa 1.8. 2017 zaevidovala na Úrade práce. A čo je úžasné, povedali mi, že dostanem, aj nejakú podporu. V mojom prípade je to, (že som dala sama výpoveď) 45% z platu. Výplaty sme mali slušné, takže aj moja podpora bude pomerne slušná. Mám pod 50r teda budem podporu poberať po 5 mesiacov. To ma potešilo, je to akurát do konca roka.

Postupom času ma napadlo, že sa rekvalifikujem a budem účetní, alebo chůva. Povedala som si, že je na čase využiť svoje vzdelanie a maturitu s vyznamenaním (robila som ju vo veku 30r.)

Tá myšlienka ma držala viac a viac a teda začala som hľadať kurzy. Došla som do jednej firmy pre papiere a poprosila Úrad práce aby ma podporil a kurz mi preplatil. Požiadala som o to hneď na začiatku a teda 2.8. Už na spoločnej debate na ÚP som sa dopočula, že rekvalifikáciu preplácajú ľuďom čo sú nezamestnaní 5 mesiacov a viac. Rozladilo ma to, no aj tak som dúfala. Nevyšlo to.

Mala som zasa dôvod premýšľať čo ďalej. Lebo som si nakoniec povedala, že kapiláry na rukách sú už dosť prepracované a je na čase pracovať s hlavou. Teda, že sa už nechcem zamestnať v robotníckych profesiách. Je treba sa rekvalifikovať. Tak som si nakoniec kurz z inej firmy zaplatila zo svojich úspor.

Po objednaní na kurz mi volali, že je môj termín 14.9. už plný a ďalší je o mesiac teda 6.10. Nevadilo mi to. Mala som viac času na oddych.

No ale čo sa nestalo. Za pár dní mi opäť volali, že sa jedno miesto uvolnilo a teda či chcem. A ja som chcela.

Po tomto oznámení som dostala takú radosť, že som išla vyskočiť z kože. Všetky moje pochyby či toto chcem sa tým vytratili. Lebo ak sa duša takto raduje, to znamená, že je to správna cesta.

Dozvedela som sa o tom 11.9. Som nadšená, že sa to začne už o pár dní, nechcem totiž lelkovať doma. Chcem za tých 5 mesiacov niečo stihnúť, nech sa môžem čím skôr zaradiť do pracovného procesu a zarábať a povracať požičané prašule zo sporenia.

Nastupujem teda 14.9. a veľmi sa teším.

Dnes je 13.9. Takže drahí moji už zajtra. Mám radosť. PřekvapenýMrkajícíUsmívající se

Prvá životná zmena..

13. září 2017 v 7:56 | anickadz
Ako moja maličkosť prišla k prvej veľkej zmene.Usmívající se
Na mojom blogu si môžete prečítať, kde začala moja cesta za poznaním života.
Som na nej už asi 3 - 4 roky. Odvtedy som naštudovala plno článkov, videí a filmov a pochopila čo je v živote dôležité a čo nie až tak. No a to samozrejme speje k pocitu zmeny. V mojom živote je dosť chaoz. Ako vraví jeden učitel života, vaše domy sú vašou vizitkou. Ja som človek čo má dosť veľa vecí hmotných, už nemám kam dávať ale málo priateľov.

Tak som to začala meniť, povedala som si vymením veci za ľudí. No a pocítila som tiež, že aktuálne zamestnanie nie je pre mňa to pravé orechové.

Automobilové odvetvie, ktoré je už presýtené ma nemôže napĺňať. Mám potrebu pracovať bližšie s ľuďmi v sociálnej či inej oblasti.

Prišla som do stavu keď som prestala riešiť veci a ľudí. Túžila som zrazu po mužskej energii, a nie po ženských ktoré stále riešia a hlavne iné životy, nie svoj. Chcela som v závode popracovať do 15r v kuse a pýtala som sa na iné pracovisko. Kde je menej žien a viac mužov teda do skladu. No pri telefonickom rozhovore s vedúcim skladu som sa priznala, že to chcem len na rok a pol. On mi teda vravel, že na tak krátku dobu je zbytočné ma zaúčať, že nemám za ním ani chodiť. Tak som sa napevno rozhodla, že tam skončím. Posledná kvapka bola keď ma majster hodil na konečnú montáž kde je človek doslova otrokom. Frustrovalo ma to celú smenu a aj po smene som mala stále nedobrý pocit.

Tak som doma napísala výpoveď k 15.5. No Keď som ju mala odniesť do práce dostala som strach. Po dvoch týždňoch som si dodala odvahy a naozaj som prepísala dátum na 31.7. Aby to bolo už aj s dvojmesačnou výpovednou dobou. Koncom mája som ju chcela podať. Ešte ráno pred prácou prišli pochybnosti či to mám urobiť. Tak som si vravela papier vezmem a rozhodnem sa až v práci. A tam to už bolo ľahšie. Vypýtala som sa od kolegu, aby ma zastúpil a bežala som na presonálne odniesť výpoveď. Po ceste späť som hneď stretla svojho vedúceho tak som mu to hneď ukázala, spravila som si tri kópie. Poslednú kópiu som dala majstrovi. Vlastne ani vedúci ani majster sa veľmi nepýtali prečo. Majster vie ako to u nás je z prácou.

A že som to mala až o dva mesiace, takže je to v poho, že to stihneme všetko naplánovať, dovybaviť. Keď som to obehala spadol mi veľký kameň zo srdca. A v mojej duši nastal pokoj.

Záver.

Tie dva mesiace som akosi odkrútila, i keď občas som tam už nechcela vôbec byť. Nejak som to preskákala. Ešte sa ma pár ľudí pýtalo či to myslím vážne a najmä kamošky a tie dobré duše sa ma pýtali čo ma k tomu viedlo, tak som každému vysvetľovala tú potrebu životnej zmeny. Popriali mi všetci nech sa mi všetko vydarí a ja som im srdečne poďakovala. Za tú dobu čo som tam bola som si našla plno úžasných duší. Za nimi mi bude smutno.

Som šťastná, že som to urobila. Odišla som po 13r a 8 mes. Vlastne toto bolo moje najdlhšie zamestnanie za celých mojich 29r v pracovnom procese. Mám 47r.


Som vďačná, že som našla v sebe tú silu a odvahu. Ďakujem, ďakujem, ďakujem.Mrkající

Neha v autobuse..

18. srpna 2017 v 19:07 | anickadz
Raz v autobuse. Vraciam sa z prac. večierku. Vedľa mňa sedí pekný mladý muž podgurážený alkoholom. Vraví mi: "Ahoj ja som Michal." Predstavila som sa aj ja. Bol mi sympatický aj keď bol opitý. Zadriemal a položil si hlavu na moje rameno, objala som ho tak nejako spontánne okolo ramien a nechala jeho hlavu klesnúť na moju hruď. V tom driemkaní vyhľadaj moju ruku a jemne ju stisol. Držali sme sa celú cestu. Aj keď sa raz za čas prebral a ruky sme pustili, znova si ju v spánku našiel a vložil do svojej. Bolo mi to príjemné. Zrejme to bol chlapec, ktorý túži po nehe. Som rada, že som mu ju mohla poskytnúť. Aj mne sa s ním príjemne cestovalo, na konci mi dal pusu a rozlúčil sa. Vystúpil ako prvý. Už ho asi nikdy neuvidím alebo nespoznám ale to nevadí, tých pár príjemných chvíľ v autobuse nám nik nevezme.

Zamyslenie sa nad životom

28. července 2017 v 17:50 | anickadz
Som múdra žena a už cez dva roky študujem, čo je v živote dôležité.
Som i empatický človek, milujem ľudí, zvieratká a vôbec celý svet..
Čo mi chýba?
Celý život prahnem po láske a jej prejavoch. Zrejme sa moja duša prišla sem naučiť láske. Preto som vyrástla v rodine kde lásky nebolo veľa. Ani v manželstve som ju nepociťovala. Nemali sme deti a možno aj preto som manžela po čase opustila. Bol nespoločenský typ a moja kreativita skomírala. Keď som zistila, že sa dá žiť aj inak manžela som opustila. Nebol to život ale prežívanie.
Na viac vecí som už prišla a pochopila aj prijala. Prišla mi do srdca radosť. Viem aj to, že šťastný a veselý život netrvá vždy. Aj naďalej človeku do života vstupujú rôzne situácie, aj tie nepríjemné. No šťastný človek ich vie lepšie prijať.
Otváram svoje srdce svetu. A od Vianoc 2016 som pocítila smútok v srdci, že som sama, bez detí, bez lásky, bez manžela. Mám potrebu k sebe pritiahnuť nejaké nové úžasné dušičky. Nemám deti, som rozvedená, už dlho sama, moja najbližšia rodina je na Slovensku.
Mám síce plno úžasných kamošov, no každý má svoj život svoj byt a tak, je odo mňa ďaleko.
Stretávame sa ojedinele. Býva mi smutno, ale toto sa už vylepšuje. Do môjho života vďaka dobrovolníctvu vošla mamka Daniela a jej dve deti, Jáchym 11r, Anička 9r. A našla som si ešte jednu mamku Janku so synom Danielom on má 18 mes. Rozumieme si.
Začínam sa otvárať aj mužom. Pozerajú po mne všade v autobuse, v metre, v reštaurácii, pri hudbe. Keďže hudbu milujem tak obdivujem aj muzikantov. Tí citlivejší to cítia a potom si pozeráme do očí a krásne vymieňame energiu. Problém mám s tým, že moje srdce je voľné a tie hlboké pohľady sa mi niekedy zapíšu veľmi hlboko a potom na nich myslím nezdravo často.
Dávnejšie som si všimla, že muži sa ma boja. Mám zrejme taký odmietavý výraz. No keď sedím s partiou, že sa smejem a som počuť, vtedy majú odvahu sa aj priblížiť. Mám na mysli posedenia u muziky alebo tanečné zábavy.
Moje tajné lásky z rodiny muzikantov.
Martin Rohlík, CM Kyčera.
Od prvej minúty stretnutia cítim k jeho duši sympatie. Zachytil to, lebo je to vzájomné. Ani nie o mesiac si zistil moje meno a požiadal ma o priateľstvo na Facebooku. Popísali sme, postretávali sa na ich muzike. Je ku mne veľmi pozorný a nežný, samozrejme v rámci kamarátstva. Má totiž doma manželku a tri princezny. Tá jeho opatera mi robila dobre, no po čase som do neho bola úplne zbláznená. Trpela som od začiatku, lebo som stále musela myslieť na tie jeho 4 ženy. Z toho mi pomohol iný Martin. Je to duchovný človek a pomohol mi pochopiť súvislosti. Pomaly som Martina R prestala milovať.

Uvedomila som si, že v živote stretnem ešte veľa krásnych chalanov a iných úžasných duší. Viem, že sa nemôžem do každého hneď zamilovať. A smola hlavne je, že teraz stretávam mužov hlavne na muzike a väčšinou sú zadaní. No je to pre mňa všetko nové. Nie som ešte naučená chrániť svoje srdce.

Však moja osamelá duša si hľadá spriaznenú dušičku, ktorá tu bude pre ňu a bude voľná, nezadaná. Viem, že príde, vymodlím si ju...

Další plány a hovory s dvojčetem.

9. července 2017 v 11:02 | Anička čerešnička
Stretnutie v Prahe o dva týždne po zoznámení.

Pri tých telefonátoch a tom, ako veľmi si chýbame sme sa dohodli, že sa stretneme. Navrhla som voľný víkend začiatkom júla 2017.
On spomenul, že nemá rád Prostějov a že chce vypadnúť. Tak som navrhla, že môže prísť on za mnou sem do Prahy. Vravel, že mám nájsť ubytovanie a on to zaplatí. Pretože nebývam sama, a moje spolubývajúce by to ťažko niesli. My nakoniec tiež. Našla som lacný Hostel a všetko rezervovala. Tešila som sa. Najprv sa vystatoval, že môže prísť kedy chce, teda že vyrazí už v piatok skoro ráno a okolo 10h už bude v Prahe. Po jednom telefonáte sa ospravedlnil, že musí ešte v piatok do práce, ozval sa mu bývalý zamestnávateľ a dal mu práci na 6hodín. Medzi tým sme si volali a upravovali stretko.
Prišiel piatok. Za celý deň sa mi neozval. Telefon mi zdvihol až o 18h večer. Unavený a nasratý z práce, že toho bolo veľa a nie len na 6h sa ospravedlnil, že je unavený a nikam sa mu nechce. Najprv som ho prosila aby predsa len prišiel, že po ňom veľmi túžim. Potom som mu písala sms, že nech si pospí a príde až ráno. Dohodli sme si na sobotu o 10h stretko u mojej úžasnej kamarátky. Pozvala nás na obed. V sobotu ráno, nič, celý deň nič. Myslím tým žiaden telefonát. Ja som to nechala na ňom. Dala som mu priestor, nech spraví čo potrebuje. A on spravil. Celý deň sa nezval, ani v nedeľu. Musela som hostel zrušiť. Našťastie mi vyšli v ústrety, nestálo ma to ani kačku. Za to im ďakujem.

Nie som naštvaná, stále mu nechávam priestor. Ja som nakoniec tak či tak šla na ten obed a strávila som celý deň v milej spoločnosti kamošky. Je to nádherná bytosť a bolo to maximálne príjemné. A teraz čakám. Teším sa čo z toho bude. Nepripúšťam si žiadne pocity. Nemám na neho zlosť. Beriem život s rezervou. Stále milujem jeho nešťastnú dušu. No zrejme na mňa a novú lásku nie je pripravený, a dostal strach. Bola som až príliž aktívna. Nebudem to už robiť. Nechám to na ňom, nech on zavolá až mu budem chýbať. Isto sa ešte stretneme lebo do Miesta v srdci pôjdem v auguste na týždennú dovolenku. On tam bude pracovať na tom Hobitím domečku.

Telefonáty s dvojčetem

9. července 2017 v 10:59 | Anička čerešnička
Začala som o ňom hlbšie premýšľať po odchode z Prostejova. Viedli sme dlhé telefonické hovory tri razy denne. Volala som zväčša ja. Medzi krásnymi vetami, sa mi opäť zdôveroval z jeho nepríjemnosťami v živote, aký je svet krutý a hnusný, že nemá nijakých kamarátov. Občas ma vytočil keď za každou vetou či slovom používal výrazy - jdi s tím do prdele, nebo na to se ti mohu vysrat, nebo kurva co chceš, co děláš, kurva tak už to řekni. Proste samé vybrané slová. Som tiež kardinálny tip a niekedy sa ma to nedotklo no občas ma to vytočilo. Tie telefonáty teda pre mňa boli sem tam krásne keď boli krátke. No keď sa rozrozprával a zavzpomínal, zasa to bolo zlé. Samé sťažnosti na svet a život a ľudí. Mne to nevadilo, stále milujem jehu dušu a snažím sa byť trpezlivá.

První rande s dvojčetem.

9. července 2017 v 10:57 | Anička čerešnička
Čekal na mne v Prostějově a byl dost podgurážený alkoholem.
Teraz po slovensky.

Začínam byť vedomou ženou a prešla som to bez vzrušenia, i keď to bolo vrcholne nevhodné. Čo asi tak čakať od chlapca, ktorý na prvé rande príde pripitý. No šli sme nakúpiť a potom k nemu domov na pokec. Cesta to bola dlhá, pretože sme sa stále rozprávali občas pobozkali. Šlo to lebo som tolerantná žena. Bolo to v pohode. Dokonca som navrhla, že s ním môžem ostať dlhšie a zmeniť lístok na autobus. Stalo sa. Proste sa mi od neho nechcelo odíjsť. Zamilovala som sa do jeho duše. Bola som jeho bútľavou vrbou, pretože sa vyspovedal z rôznych situácii čo ho v živote stretli. Nie všetky sa mi páčili. Jeho duša je rozorvaná. začalo to v detstve keď ho jeho otec ponižoval a bil. Tak vyzerá aj jeho život. Priťahuje si do neho nevhodné partnerky. Každá sa na ňom inak podpísala. Posledná ho vyhodila len pre pár dňami. Je plný bolesti a zlosti. Naše debaty boli riadne vášnivé, ešte v nedeľu ma pár razy vyhodil, slovne, pretože som mu protirečila a to sa mu nepáčilo. No vydržala som to až do pondeľného rána. Odprevadil ma na autobus a šiel do práce. Ešte mi v rýchlosti na stanici kúpil čokoládku na cestu. Je to milý chlapec, keď chce.

Kam dál