Prosinec 2016

Smútok v duši..

11. prosince 2016 v 21:50 | anickadz
Je nedeľa. Prišla som domov z jazzu a je mi smutno na duši. Neviem ale poslednou dobou to odkedy žijem prítomným okamžikom moje skoršie aktivity stratili šťavu. Dnes som sa veľmi tešila na posedenie u Jazzu. Rada ta chodievam tá hudba ma oslovuje. Hraje tam aj zo 12 muzikantov a hrajú úžasne. Dnes som sa pekne obliekla a veľmi som sa tešila. No tentoraz som sa rozhodla, že nikoho nebudem volať, lebo je to v tom mojom živote tak, že ak chcem mať spoločnosť tak im posielam sms. No občas ma to zamrzí, že oni nerobia to isté. Takže som nikomu nedala vedieť, že tam idem. Prišla som tam skôr, lebo som skôr skončila na inej akcii. Dala som si večeru a čakala na muzikantov. Postupne poprichádzali, pozdravili ma. Občas sa aj opýtali, či som dnes sama. Užívala som si muziku do prvej pauzy. Cez pauzu som sa hrala s mobilom, mazala som staré čísla a potom som chvíľu pozerala na ľudí okolo. Všetci družne kecali a mne odrazu prišlo smutno, že ja s nikým nekecám. Oni totiž muzikanti alebo aj prísediaci, s ktorými sa už pekne zdravíme majú predo mnou rešpekt. Keď tam bývam s priateľmi tak sa aj zastavia a pokecajú, keď sedím sama neodvážia sa priblížiť len ma z diaľky pozorujú. Tak nejak mi prišlo smutno, stratila som úsmev z tváre a aj keď začali znova hrať už som nedokázala v sebe nájsť radosť. Smútok ani neviem z čoho bol silnejší. A tak som radšej zaplatila účet, na nikoho nepozrela, nikoho nepozdravila a odišla. Bola som doma pred 21h. Poplakala som si po ceste, lebo som nechcela plakať pred nimi. Stále je mi do plaču tak plačem. Premýšľala som, že už na jazz nebudem chodiť, stratil pre mňa šmrnc. Tentoraz som necítila tú výmenu energií. Som už zrejme niekde inde a k pohode potrebujem nové aktivity. Potrebovala som sa z toho vypísať tak tu to máte. Majte krásne Vianoce aj Nový rok. Anička Dz.