Prvá životná zmena..

13. září 2017 v 7:56 | anickadz
Ako moja maličkosť prišla k prvej veľkej zmene.Usmívající se
Na mojom blogu si môžete prečítať, kde začala moja cesta za poznaním života.
Som na nej už asi 3 - 4 roky. Odvtedy som naštudovala plno článkov, videí a filmov a pochopila čo je v živote dôležité a čo nie až tak. No a to samozrejme speje k pocitu zmeny. V mojom živote je dosť chaoz. Ako vraví jeden učitel života, vaše domy sú vašou vizitkou. Ja som človek čo má dosť veľa vecí hmotných, už nemám kam dávať ale málo priateľov.

Tak som to začala meniť, povedala som si vymením veci za ľudí. No a pocítila som tiež, že aktuálne zamestnanie nie je pre mňa to pravé orechové.

Automobilové odvetvie, ktoré je už presýtené ma nemôže napĺňať. Mám potrebu pracovať bližšie s ľuďmi v sociálnej či inej oblasti.

Prišla som do stavu keď som prestala riešiť veci a ľudí. Túžila som zrazu po mužskej energii, a nie po ženských ktoré stále riešia a hlavne iné životy, nie svoj. Chcela som v závode popracovať do 15r v kuse a pýtala som sa na iné pracovisko. Kde je menej žien a viac mužov teda do skladu. No pri telefonickom rozhovore s vedúcim skladu som sa priznala, že to chcem len na rok a pol. On mi teda vravel, že na tak krátku dobu je zbytočné ma zaúčať, že nemám za ním ani chodiť. Tak som sa napevno rozhodla, že tam skončím. Posledná kvapka bola keď ma majster hodil na konečnú montáž kde je človek doslova otrokom. Frustrovalo ma to celú smenu a aj po smene som mala stále nedobrý pocit.

Tak som doma napísala výpoveď k 15.5. No Keď som ju mala odniesť do práce dostala som strach. Po dvoch týždňoch som si dodala odvahy a naozaj som prepísala dátum na 31.7. Aby to bolo už aj s dvojmesačnou výpovednou dobou. Koncom mája som ju chcela podať. Ešte ráno pred prácou prišli pochybnosti či to mám urobiť. Tak som si vravela papier vezmem a rozhodnem sa až v práci. A tam to už bolo ľahšie. Vypýtala som sa od kolegu, aby ma zastúpil a bežala som na presonálne odniesť výpoveď. Po ceste späť som hneď stretla svojho vedúceho tak som mu to hneď ukázala, spravila som si tri kópie. Poslednú kópiu som dala majstrovi. Vlastne ani vedúci ani majster sa veľmi nepýtali prečo. Majster vie ako to u nás je z prácou.

A že som to mala až o dva mesiace, takže je to v poho, že to stihneme všetko naplánovať, dovybaviť. Keď som to obehala spadol mi veľký kameň zo srdca. A v mojej duši nastal pokoj.

Záver.

Tie dva mesiace som akosi odkrútila, i keď občas som tam už nechcela vôbec byť. Nejak som to preskákala. Ešte sa ma pár ľudí pýtalo či to myslím vážne a najmä kamošky a tie dobré duše sa ma pýtali čo ma k tomu viedlo, tak som každému vysvetľovala tú potrebu životnej zmeny. Popriali mi všetci nech sa mi všetko vydarí a ja som im srdečne poďakovala. Za tú dobu čo som tam bola som si našla plno úžasných duší. Za nimi mi bude smutno.

Som šťastná, že som to urobila. Odišla som po 13r a 8 mes. Vlastne toto bolo moje najdlhšie zamestnanie za celých mojich 29r v pracovnom procese. Mám 47r.


Som vďačná, že som našla v sebe tú silu a odvahu. Ďakujem, ďakujem, ďakujem.Mrkající
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama